Mjanmarsko po získaní nezávislosti

Chrám Htilominlo, Mjanmarsko

Keďže už vieme, čo podstatného sa na území Mjanmarska dialo v posledných storočiach, je načase aby sme sa pozreli do 20. storočia, v ktorom o skutočne razantné zmeny a dramatické situácie naozaj nebola núdza. Tentokrát začneme s druhou svetovou vojnou a cez získanie nezávislosti sa postupne prenesieme cez obdobie vojenskej vlády jednej strany až do rokov, kedy sa zdalo, že demokratické zmeny v Mjanmarsku sú už na dosah.

Od druhej svetovej vojny k nezávislosti

Keď sa začala druhá svetová vojna, Barma bola ešte stále britskou kolóniou. Niektorí ľudia presadzovali, aby Barmčania vo vojne pomohli Britom a tým od nich získali viac samosprávy, iní podobné konanie odmietali. V roku 1942 však Barmská armáda za nezávislosť (Burmese Independence Army) pomohla Japonsku územie obkľúčiť a Britov z neho vyhnať. Japonci vyhlásili Barmu v roku 1943 za nezávislú krajinu, nesprávali sa k nej však o nič lepšie ako Briti.

Barmčania sa preto začali neskôr stavať proti japonskej okupácii a Barmská armáda za nezávislosť mení svoju podobu na Anti-fašistickú ľudovú ligu za slobodu (Anti-Fascist People´s Freedom League, AFPFL) a vedie ju významný politik Aung San, otec Aung San Suu Kyi. V roku 1945 je napokon Barma za pomoci AFPFL a Veľkej Británie oslobodené od japonskej okupácie, pričom Japonsko neskôr kapituluje a tým sa končí druhá svetová vojna.

Aung San sa postupne stáva v Barme čoraz výraznejšou postavou a okrem iného sa mu podarilo presadiť dôležité zblíženie barmských etník, ktoré sa naďalej oslavuje každý 12.február ako Deň únie (Union Day). Aung San mal však vždy blízko k socialistickému mysleniu a vďaka tomu si získal viacero odporcov z konzervatívnych radov. Začiatkom roku 1947 vyhrala jeho strana AFPFL parlamentné voľby, o niekoľko mesiacov neskôr však bol spolu s viacerými kolegami zavraždený na príkaz svojich politických nepriateľov.

Veľká Británia výrazne oslabená druhou svetovou vojnou už viac nedokáže svoje obrovské koloniálne impérium udržať a tak v roku 1948 Barma získava konečne nezávislosť. Na rozdiel od Indie alebo Pakistanu sa navyše rozhodne nevstúpiť do Britského spoločenstva národov (Commonwealth). Prvým predsedom vlády sa stáva U Nu, bývalý minister zahraničných vecí.

Barmské kroky po získaní nezávislosti

Po boku Indonézie, Indie, Egyptu a Juhoslávie sa v 50. rokoch Barma stáva jedným zo zakladateľov Hnutia nezúčastnených štátov, organizácie krajín tretieho sveta, ktorá sa rozhodla neprikloniť ani na jednu stranu počas studenej vojny. Vládnuca strana AFPFL sa postupne rozdeľuje na dve frakcie, prvá je sústredená okolo predsedu vládu U Nu a druhá pri generálovi Ne Win. V roku 1960 strana opäť vyhráva voľby, premiérova podpora budhizmu ako štátneho náboženstva a tiež jeho tolerancia k snahám niektorých kmeňov o separáciu však čoraz viac hnevá vojenskú zložku.

Netrvá preto dlho kým o dva roky neskôr generál Ne Win podnikne vojenský puč a k moci v Barme sa tak dostáva armáda. Generál vytvára systém jedinej politickej strany, socialistov a začína budovať „Barmskú cestu k socializmu„. Podniky sa znárodňujú, nezávislé médiá zakazujú a ekonomika sa začína dostávať do krízy. V roku 1974 bola prijatá nová ústava a hoci moc oficiálne prešla z rúk armády do rúk Ľudového zhromaždenia, v skutočnosti zastávali najvyššie posty v tomto orgáne generál Ne Win a jeho vojenskí kolegovia.

Koncom roku 1974 zomrel aj významný barmský diplomat U Thant, pôsobiaci v rokoch 1961 – 1971 ako Generálny tajomník OSN. Jeho telo bolo prevezené z New Yorku do Rangúnu, kde malo byť slávnostne pochované. Vojenská vláda mu však odmietla uznať akékoľvek výsady, keďže U Thant vždy otvorene podporoval predchádzajúcu vládu demokracie za premiéra U Nu. Tento stav vyvolal viaceré študentské protesty a U Thant bol napokon pochovaný v mauzóleu v pagode Shwedagon v Rangúne, kde jeho telesné pozostatky odpočívajú dodnes.

Koncom 80.rokov sa politická aj ekonomická situácia v Barme čoraz viac zhoršovala a vyvolávala stále viac protestov a rebélií, v ktorých bolo zabitých a uväznených niekoľko tisícok občanov. Podobne ako dekády predtým, aj tentokrát viedli mnohé hnutia budhistickí mnísi a univerzitní študenti. V roku 1989 mení vláda meno krajiny z Barmy na Mjanmarsko a premenúva aj hlavné mesto z Rangúnu na Yangon. Predsedkyňa opozičnej strany Národná liga za demokraciu (National League for Democracy, NLD), Aung San Suu Kyi je vzatá do domáceho väzenia, blížia sa však parlamentné voľby, ktoré by budúci osud Mjanmarska mohli zmeniť.

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Ohodnotiť článok
[Spolu: 2 Priemer: 4.5]

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *